EN FR HT
Repiblik Ayiti
Bibliyotèk Dokiman
Chèche & telechaje Rezime IA Gratis & louvri
(2025-01) Dènye chans? Soti nan blokaj politik ak kriminèl Ayiti a

(2025-01) Dènye chans? Soti nan blokaj politik ak kriminèl Ayiti a

Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) 2025 25 paj
Rezime — Nòt politik GI-TOC ki evalye kriz politiko-kriminèl Ayiti a nan kòmansman 2025, apre yon ane kote yo anrejistre omwen 5 601 asasinay, kote gang yo konsolide kontwòl 85 pousan Pòtoprens gras ak kowalisyon Viv Ansanm nan, epi kote plis pase yon milyon moun deplase. Baze sou travay sou teren ak entèvyou, li soutni ke gang yo pase soti nan vyolans pou rive nan yon gouvènans kriminèl ki chita sou ekstòsyon sistematik, epi ni Misyon miltinasyonal apui sekirite a ki manke finansman, ni tranzisyon politik la ki paralize, pa ka chanje sitiyasyon an san yon estrateji ki konbine sekirite piblik, jistis ak lit kont konplisite politiko-kriminèl.
Dekouve Enpotan
Deskripsyon Konple
Nòt sa a ki soti nan Obsèvatwa vyolans ak rezilyans an Ayiti (GI-TOC) fè bilan yon ane vyolans san parèy epi trase chemen aksyon pou 2025. Nan 2024, yo anrejistre omwen 5 601 asasinay, sa ki reprezante yon to omisid anyèl prèske 48 pou chak 100 000 moun; deplasman entèn tripe pou li depase yon milyon moun; epi kowalisyon Viv Ansanm nan, ke Jimmy Chérizier kowòdone, prèske elimine batay ant gang yo epi pwolonje kontwòl kriminèl sou 85 pousan Pòtoprens ak gwo pati nan pwovens yo. Nòt la idantifye twa chanjman estriktirèl: konsolidasyon yon kowalisyon gang ki sèvi kòm zouti pou yon souverènte paralèl; ogmantasyon gwoup vijilans (Bwa Kale) kote fwontyè ant yo menm ak fòs piblik yo vin pi flou; ak anrasinman yon gouvènans kriminèl kote ekstòsyon fonksyone tankou yon gwo sistèm taks ilegal ki kouvri pò yo, gran wout yo, pwodiksyon agrikòl ak pasaj fwontyè yo, sitèlman ekonomi an prèske pa ka fonksyone san konsantman gang yo. Li dokimante paralizi tranzisyon an ki gen de tèt (Konsèy prezidansyèl tranzisyon an ak gouvènman an), ansanm ak revokasyon Premye minis Garry Conille an novanm 2024, ak mank finansman misyon MMAS la Kenya ap dirije a, ki te gen 566 ajan ak 97,4 milyon dola parapò ak yon bezwen anyèl yo estime a 600 milyon nan janvye 2025. Metodoloji a konbine obsèvasyon sou teren ak entèvyou an Ayiti ansanm ak rechèch dokimantè. Rekòmandasyon pou 2025 yo gen ladan yo: plis resous pou analiz ekonomi politik vyolans lan, sipò ijan ak yon refòm estratejik pou polis la ak MMAS, medyasyon pou relanse tranzisyon an, yon estrateji jistis kont pak enpinite ak konplis kòl blan yo, aplikasyon koyeran sanksyon ak anbago sou zam, evalyasyon menas krim òganize pou nenpòt operasyon mentyen lapè, ak pwogram dezameman, demobilizasyon ak rediksyon vyolans kominotè ki pi solid.
Sije
SekiriteGouvènansJistis ak SekiriteEkonomi
Jewografi
NasyonalDepatman LwèsDepatman Latibonit
Peryod Kouvri
2024 — 2025
Mo Kle
Viv Ansanm, gang coalition, criminal governance, extortion, Multinational Security Support mission, Transitional Presidential Council, political transition, vigilantes, sanctions, arms embargo, impunity, peacekeeping, Port-au-Prince
Antite
GI-TOC, Viv Ansanm, Jimmy Chérizier (Barbecue), Transitional Presidential Council, Garry Conille, Alix Didier Fils-Aimé, Leslie Voltaire, Edgard Leblanc Fils, Haitian National Police, Multinational Security Support mission (MSS), UN Security Council, UN Panel of Experts, Kenya, CARICOM, Gran Grif, 400 Mawozo, Wharf Jeremie gang, Michel Martelly, Prophane Victor, Luckson Elan, Médecins Sans Frontières