(2023-08) « N ap viv yon kochma » : Ayiti bezwen yon repons ijan ki chita sou dwa moun devan kriz k ap vin pi grav la
Rezime — Rapò Human Rights Watch sa a dokimante asasinay, kadejak an gwoup ak kidnapin gwoup kriminèl yo fè nan kat komin zòn metwopolitèn Pòtoprens ant janvye ak avril 2023, sou baz 127 entèvyou ki gen ladan 58 viktim ak temwen. Li anrejistre 67 asasinay ak 23 ka kadejak dokimante dirèkteman, li mete vyolans lan nan kontèks blokaj politik, konplisite lapolis, zam k ap antre ak yon sistèm jistis ki pa fonksyone, epi li mande yon repons entènasyonal ki chita sou dwa moun ak yon gouvènman tranzisyon lejitim.
Dekouve Enpotan
- Human Rights Watch dokimante dirèkteman 67 asasinay, ladan yo 11 timoun ak 12 fanm, ak 23 ka kadejak, 19 ladan yo ak plizyè agresè, nan kat komin zòn metwopolitèn Pòtoprens ant janvye ak avril 2023.
- BINUH estime gwoup kriminèl yo touye plis pase 2 000 moun ant janvye ak jen 2023, prèske 125 pousan plis pase menm peryòd 2022 a, ak 1 014 kidnapin ki rapòte tou nan premye semès la.
- Blokis G9 sou katye Brooklyn (Site Solèy) te kwense abitan yo dèyè pwen kontwòl Carrefour la Mort, kote yon òganizasyon kominotè anrejistre anviwon 100 asasinay ak 100 ka vyolans seksyèl pandan sèt semèn an mas-avril 2023.
- Mouvman jistis popilè Bwa Kale a ta touye plis pase 200 moun yo sispèk kòm manm gwoup kriminèl rive jen 2023, souvan ak konplisite polisye, epi pa gen okenn pouswit jidisyè ki idantifye pou asasinay, kidnapin ak vyolans seksyèl ane a.
- Prèske mwatye nan 11,5 milyon Ayisyen yo te nan ensekirite alimantè grav, anviwon 5,2 milyon te bezwen èd imanitè, prèske 195 000 te deplase anndan peyi a, epi plis pase 73 000 moun te retounen Ayiti pa fòs nan premye semès 2023 a.
Deskripsyon Konple
Rapò Human Rights Watch sa a, ki pibliye an out 2023, dokimante abi gwoup kriminèl yo nan kat komin zòn metwopolitèn Pòtoprens (Kabare, Site Solèy, Kwadèbouke ak Pòtoprens) ant janvye ak avril 2023. Li chita sou 127 entèvyou ki fèt anvan, pandan ak apre yon vizit sou teren nan fen avril-kòmansman me 2023, ki gen ladan 58 viktim ak temwen, reprezantan sosyete sivil, Nasyonzini ak ajans imanitè, otorite ayisyen tankou Premye Minis lè sa a Ariel Henry, plis verifikasyon 15 videyo ak 5 foto ak jeyolokalizasyon ak imaj satelit. Human Rights Watch dokimante dirèkteman 67 asasinay, ladan yo 11 timoun ak 12 fanm, ak 23 ka kadejak, 19 ladan yo ak plizyè agresè, sitou nan epizòd tankou blokis G9 sou katye Brooklyn (Site Solèy), kote moun ki t ap pase nan pwen kontwòl Carrefour la Mort te sibi bal oswa kadejak an gwoup; yon òganizasyon kominotè te anrejistre anviwon 100 asasinay ak 100 ka vyolans seksyèl la a pandan sèt semèn an mas-avril 2023. BINUH te estime plis pase 2 000 moun mouri nan peyi a ant janvye ak jen 2023, prèske 125 pousan plis pase menm peryòd 2022 a, epi plis pase 200 moun mouri nan mouvman jistis popilè Bwa Kale rive jen 2023. Rapò a mare ensekirite a ak blokaj politik, plizyè deseni enfliyans kriminèl nan politik, konplisite lapolis, ogmantasyon zam ak minisyon k ap antre ak yon sistèm jistis ak prizon ki depase, pandan l ap dokimante kondisyon imanitè katastwofik kote prèske mwatye popilasyon an nan ensekirite alimantè grav. Li egzamine bilan entèvansyon entènasyonal pase yo epi li mande pou nenpòt fòs entènasyonal gen pwotokòl dwa moun, finansman ak mekanis kontwòl, ansanm ak sipò pou yon gouvènman tranzisyon ki respekte dwa moun.