(2024-11) Rapò tematik ACAPS - Ayiti: Enpak imanitè ogmantasyon depòtasyon ki soti nan Repiblik Dominikèn (26 novanm 2024)
Rezime — Rapò tematik ACAPS sa a egzamine konsekans imanitè politik Repiblik Dominikèn te adopte an oktòb 2024 pou depòte jiska 10 000 migran ayisyen pa semèn, avèk prèske 40 000 depòtasyon OIM dokimante rive 18 novanm. Li konbine yon revizyon done segondè ak entèvyou ak plis pase yon douzèn aktè imanitè, li swiv bezwen yo pandan pwosesis depòtasyon an, nan kat pwen pasaj ofisyèl fwontyè Ayiti a, ak apre depòte yo kite fwontyè a, e li jwenn asistans nan abri, sante, manje, pwoteksyon, dokiman ak transpò prèske pa disponib.
Dekouve Enpotan
- OIM dokimante prèske 40 000 depòtasyon soti nan Repiblik Dominikèn rive 18 novanm 2024, anviwon 27 000 pou mwa oktòb la sèlman, pi wo nivo mansyèl depi depòtasyon an mas yo rekòmanse nan fen 2022.
- Depòtasyon yo konsantre nan kat pwen pasaj ofisyèl, avèk anviwon 50 pousan nan Beladè, 30 pousan nan Wanament, 12 pousan nan Ansapit ak 8 pousan nan Malpas, kote kapasite akèy la se sèlman anviwon 340 plas ebèjman ijans antou, e pa gen okenn nan Malpas.
- Depòte yo rapòte vyolans, ekstòsyon ak konfiskasyon byen yo ak dokiman idantite yo pandan arestasyon ak detansyon nan Repiblik Dominikèn, avèk sant ki twò chaje ak refi aksè ak manje, dlo ak swen, menm pou fanm ansent ak timoun ki poukont yo.
- Si kadans 10 000 depòtasyon pa semèn yo te anonse a te kenbe, anviwon 130 000 depòte, plis pase 1 pousan popilasyon Ayiti a, t ap bezwen asistans imanitè ijan anvan fen 2024, anplis yon kriz ki deja touche 6 milyon moun.
- Pifò depòte kontinye wout yo nan depatman fwontyè yo ak Latibonit kote pa gen okenn swivi sistematik bezwen yo, pandan kèk ap eseye retounen touswit nan Repiblik Dominikèn atravè pasè, sa ki ekspoze yo ak plis risk pwoteksyon.
Deskripsyon Konple
Apre gouvènman dominiken an te anonse 2 oktòb 2024 li t ap depòte jiska 10 000 migran ayisyen pa semèn, OIM dokimante prèske 40 000 depòtasyon rive 18 novanm, anviwon 27 000 pou mwa oktòb la sèlman, pi gwo total mansyèl depi depòtasyon yo te entansifye nan fen 2022 (208 000 retou fòse anrejistre an 2023 kont 17 000 an 2022). Moun yo rive sitou nan kat pwen pasaj terès ofisyèl yo: anviwon 50 pousan nan Beladè (Sant), 30 pousan nan Wanament (Nòdès), 12 pousan nan Ansapit (Sidès) ak 8 pousan nan Malpas (Lwès). Rapò a mete politik sa a nan kontèks yon popilasyon ayisyen yo estime ant 500 000 ak 1 000 000 moun nan Repiblik Dominikèn, apatridi ki touche jiska 245 000 moun apre refòm konstitisyonèl 2010 la ak desizyon tribinal 2013 la, militarizasyon fwontyè a ak konstriksyon yon mi, ansanm ak sispansyon viza pou Ayisyen depi oktòb 2023. Sou plan metodolojik, li konbine yon revizyon done segondè ak entèvyou enfòmatè kle, e li apiye sou MSNA REACH 2024 la ak swivi flux OIM sou anviwon 7 400 moun retounen.
Analiz la swiv chemen depòtasyon an. Pandan arestasyon ak detansyon nan Repiblik Dominikèn, migran yo rapòte vyolans, ekstòsyon, konfiskasyon dokiman ak sant detansyon ki twò chaje san manje, dlo ni swen adekwat, menm pou fanm ansent ak timoun ki poukont yo. Nan fwontyè ayisyen an, ebèjman ijans lan (anviwon 200 plas nan Wanament, 80 nan Beladè, 60 nan Ansapit, okenn nan Malpas) pa menm pre ase, e sèvis sante, pwoteksyon ak referans yo minim. Apre yo kite fwontyè a, pifò depòte ale nan depatman ki bò fwontyè a ak nan Latibonit, kote kominote akèy yo deja fè fas ak bezwen grav, pandan lòt ap eseye retounen touswit nan Repiblik Dominikèn atravè pasè. ACAPS fè remake si kadans chak semèn nan te kenbe, anviwon 130 000 depòte, plis pase 1 pousan popilasyon Ayiti a, t ap bezwen asistans ijan anvan fen 2024, sa k ap peze sou sèvis yo nan yon kontèks vyolans gang k ap ogmante, e pa gen okenn swivi sistematik bezwen depòte yo apre yo gaye.
Not
ACAPS thematic/anticipatory analysis