Evalyasyon Rapid Sektè Pèch la - Pak Nasyonal Twa Bè yo, Ayiti

Evalyasyon Rapid Sektè Pèch la - Pak Nasyonal Twa Bè yo, Ayiti

USAID 2015 59 paj
Rezime — Rapò sa a evalye sektè pèch la nan Pak Nasyonal Twa Bè yo nan Ayiti, li dokimante jan yo pèche twòp ak destriksyon anviwonman an. Li bay rekòmandasyon pou jesyon dirab pèchè yo ak konsèvasyon kominotè a.
Dekouve Enpotan
Deskripsyon Konple
Evalyasyon konplè sa a egzamine sektè pèch la nan Pak Nasyonal Twa Bè yo nan Ayiti, li montre yon sitiyasyon kritik ak destriksyon anviwonman an ak twòp pèch. Ayiti pèdi pifò forè yo, sa lakoz yon ewozyon ak sediman ki detwi resif koray yo ak abita marin yo. Peyi a gen pwoblèm manje grav, li enpòte plis pase 50% manje l yo ak 20,000 tòn pwason chak ane. Etid la dokimante prèske 50,000 pèchè k ap travay nan 400 kominote pèchè sou kòt 1,770 km Ayiti a, yo sèvi ak metòd atizanal sivèrèt ak zouti debaz ak ti kano kòlèt. Pak Nasyonal Twa Bè yo gen 12 asosyasyon pèchè nan 140 òganizasyon total Ayiti yo. Pèch pwason yo diminye anpil depi plizyè dekèn, tout 161 pèchè yo te entèvyou yo di diminisyon pèch la se pi gwo pwoblèm yo. Evalyasyon an idantifye anpil kontrèn yo tankou mank sipò enstitisyonèl, lwa pèch yo ki depase depi 1978, resous gouvènman yo ki pa ase, ak pratik pèch destriktè yo. Depatman Pèch ak Akwakiltè a ap travay ak ti kèk anplwaye ak resous ki pa ase, sa ki lakoz pa gen okenn jesyon ki bon osinon konsèvasyon resous marin yo. Rapò a mete aksan sou sa ke pèchè yo rekonèt pwoblèm yo epi yo sipòte efò òganize yo pou yo vire diminisyon an. Rekòmandasyon yo konsantre sou sipò enstitisyonèl, ranfòse asosyasyon pèchè yo, pwoteje abita natirèl yo, elimine pratik pèch destriktè yo, devlope akwakiltè nan lanmè a, ak amelyore chèn valè yo. Yo te fè evalyasyon an nan kad Pwogram Divèsite Byolojik Marin Karayib USAID la, ki ap adrese defi dirab yo nan kat peyisaj marin Karayib yo.
Sije
GouvènansEkonomiAgrikiltiAnviwònman
Mo Kle
fisheries assessment, haiti, three bays national park, overfishing, marine biodiversity, artisanal fishing, food security, environmental degradation
Antite
James Miller, USAID, The Nature Conservancy, CaribSave, CEBSE, FOPROBIM, C-CAM, SusGren, Caribbean Marine Biodiversity Program, Three Bays National Park, Haiti, World Bank, FAO, MARNDR, DFAQ, François Duvalier, CARICOM, Jamaica, Dominican Republic, Grenadines, Grenada, Saint Vincent and the Grenadines, Caracol, Fort Liberté, Limonade, Fayeton, Derak, Madras