(2014-09) Arete ki fikse pwosedi pou bay ak jere bous detid pou fonksyonè Leta yo
Rezime — Premye Minis Laurent Salvador Lamothe siyen arete sa a 10 septanm 2014 e Moniteur No. 179 pibliye l 19 septanm 2014; li kreye yon Komisyon Jesyon Bous Detid (CGBE), ministè Afè Etranjè prezide l e OMRH sèvi kòm sekretarya, pou kowòdone, kontwole e swiv tout bous detid yo bay fonksyonè yo. Li fikse kondisyon elijiblite, yon kota 30% rezève pou fanm, obligasyon boursye a, ki gen ladan yon angajman sèvis twazan apre fòmasyon an, ak règ pou ranbousman si li pa respekte angajman an.
Dekouve Enpotan
- Kreye Komisyon Jesyon Bous Detid (CGBE), Afè Etranjè prezide l, Plan/Kowoperasyon Ekstèn se vis-prezidan, OMRH se sekretarya, MEF se yon manm.
- Fikse yon kota 30% pou fanm ak yon prensip diskriminasyon pozitif pou moun andikape nan atribisyon bous yo.
- Pou elijib, fòk moun genyen 2 lane ak plis ansyènte, reyisi yon konkou seleksyon, e genyen yon nòt evalyasyon minimòm 4 nan de dènye peryòd yo.
- Boursye ki jwenn yon diplòm dwe sèvi Leta 3 lane apre fòmasyon an oswa ranbouse tout kou a, opwopòsyon si yo sèvi omwen 2 lane.
- Boursye ki pa respekte angajman yo ka fè fas ak rekouvreman jidisyè selon lwa 17 out 1955 sou obligasyon boursye Leta yo.
Deskripsyon Konple
Arete a reponn a yon bezwen refòme sistèm jesyon ak atribisyon bous detid Ayiti a pou fè l pi transparan, e li kreye CGBE ki gen ladan reprezantan Ministè Afè Etranjè (prezidans), Ministè Planifikasyon ak Kowoperasyon Ekstèn (vis-prezidans), Ministè Edikasyon Nasyonal, MEF ak OMRH (sekretarya); Premye Minis konstitye komisyon an pa lèt administratif. Bous detid se yon finansman ki pa dwe ranbouse pou fòmasyon ak pèfeksyònman resous imèn Leta, li disponib pou fonksyonè ki nan fòmasyon inisyal, sik pèfeksyònman oswa fòmasyon kontinyèl; administrasyon yo dwe respekte yon kota 30% rezève pou fanm ak yon prensip diskriminasyon pozitif pou moun ki gen andikap. Pou elijib, yon moun dwe gen depi dezan ansyènte, li dwe reyisi yon konkou seleksyon, e li dwe gen yon nòt evalyasyon final omwen kat nan de dènye peryòd evalyasyon yo. Demann yo pase nan OMRH pou rive nan CGBE, ki dwe jistifye nenpòt refi; benefisyè a dwe rapòte tout chanjman sitiyasyon (abandon detid, maladi long tèm, chanjman domisil) e bous la ka sispann si gen fwod, si moun nan pa enskri, oswa si l echwe plizyè fwa nan egzamen. Obligasyon prensipal la se tounen an Ayiti e sèvi Leta a pandan twazan pou nenpòt boursye ki jwenn yon diplòm; si li pa fè sa, li dwe ranbouse tout kou fòmasyon an (OMRH kalkile l), oswa yon pati pwopòsyonèl si l te sèvi omwen dezan, avèk posiblite pouswit tribinal selon lwa 17 out 1955 sou obligasyon boursye Leta yo. Leta angaje l tou pou remèt fonksyonè a nan pòs li oswa yon pòs ekivalan apre fòmasyon an. Tèks sa a antre nan menm sekans refòm enstitisyonèl Fonksyon Piblik la ansanm ak arete 2015 sou fòmasyon an, arete 2013 sou konkou ak evalyasyon pèfòmans, ak dekrè kreyasyon OMRH 2009 a, ki tout parèt tou nan menm lo MEF Tier-1 sa a.