(2020) Plan Rilans Ekonomik Apre Kovid-19 2020-2023 (PREPOC) : kat pilye pou estabilizasyon makwoekonomik ak rilans
Rezime — Plan Rilans Ekonomik Apre Kovid-19 (PREPOC) 2020-2023 Ministe Ekonomi ak Finans peyi Ayiti a, ki bati sou kat pilye : divesifikasyon ekonomik, enfrastrikti ak enèji, sekirite ak eta dwa, ak sipò pou PME yo ak kreyasyon travay.
Dekouve Enpotan
- Plan an chita sou yon dyagnostik an twa pati : enstabilite politik ak feblès gouvènans piblik/finansye, agravasyon povrete ak feblès kapital imen, epi feblès kwasans ki vin pi grav ak dezekilib makwoekonomik, feblès resous entèn ak presyon sou to chanj ak enflasyon. Li òganize rilans apre Kovid la sou kat pilye : divèsifikasyon ak transfòmasyon striktirèl ekonomi a, devlopman enfrastrikti ak enèji, sekirite ak eta dwa, ak sipò pou PME yo ak kreyasyon travay. Li mete tèt li klèman nan kad nasyonal ki egziste deja yo, sitou PSDH la, Pwogram Modènizasyon Leta a (PME 2018-2023) ak Kad Refòm Finans Piblik yo ansanm ak PAT 2020-2022.
Deskripsyon Konple
PREPOC 2020-2023 la prezante estrateji rilans ekonomik peyi Ayiti apre Kovid-19. Chapit entwodiktif yo fè yon dyagnostik peyi a sou twa nivo : gouvènans piblik (enstabilite politik, ensekirite ak feblès nan gouvènans administratif ak finansye), nivo sosyal (agravasyon povrete ak inegalite, feblès kapital imen, revni fèb ak chomaj wo), ak nivo ekonomik ak finansye (feblès kwasans lan, dezekilib makwoekonomik ki pèsiste, baz pwodiktif ki konsantre e depandan, feblès enfrastrikti pwodiksyon, vilnerabilite devan choc, feblès resous entèn peyi a, ak presyon sou to chanj ak enflasyon). Apre sa, plan an repase kad estratejik nasyonal ki deja egziste li baze sou yo, tankou PSDH la, Politik Nasyonal Pwoteksyon ak Pwomosyon Sosyal la, Plan Dekenal Edikasyon an, Plan Nasyonal Jesyon Risk ak Dezas la, Pwogram Modènizasyon Leta a (PME 2018-2023) ak Kad Refòm Finans Piblik yo ansanm ak PAT 2020-2022 li a, epi angajman rejyonal ak entènasyonal yo. Sou baz sa a, li defini kat pilye entèvansyon pou 2020-2023 : divèsifikasyon ak transfòmasyon striktirèl ekonomi a (agrikilti ak agwo-endistri, sektè manifakti, konstriksyon, touris ak atizana, ekonomi nimerik) ; devlopman sèvis enfrastrikti debaz ak enèjetik (wout, pò ak ayewopò, elektrisite, dlo) ; ranfòsman sekirite ak eta dwa (sekirite entèn, sekirite fwontyè, gouvènans sektè sekirite-jistis) ; ak sipò pou PME yo ak kreyasyon travay.