(2004-04) Rapò Sekretè Jeneral la sou Ayiti (S/2004/300)
Rezime — Evalyasyon Sekretè Jeneral la sou Ayiti apre depa prezidan Aristide an fevriye 2004, ki rekòmande kreyasyon MINUSTAH ak jiska 6 700 sòlda ak 1 622 polisye sivil pou estabilize peyi a.
Dekouve Enpotan
- Polis Nasyonal Ayiti a te prèske efondre pandan ensije fevriye 2004 la: li te pase de anviwon 5 000 a pa plis pase 2 500 ajan, sa vle di yon ajan pou chak 3 300 sitwayen, epi tout prizonye nan 21 sant detansyon peyi a te lage. Anviwon 52 pousan popilasyon an t ap viv anba liy povrete a, prevalans VIH la te estime a 4,5 pousan an 2002, epi 40 pousan revni Ayiti te soti nan transfè dyaspora a. Apèl eklè mas 2004 la t ap chèche 35 milyon dola pou sis mwa asistans imanitè pou 3 milyon moun. Sekretè Jeneral la te rekòmande kreye MINUSTAH ak jiska 6 700 sòlda ak 1 622 polisye sivil, ak transfè otorite Fòs Miltinasyonal Enterimè a anvan 1ye jen 2004.
Deskripsyon Konple
Rapò sa a, ki soumèt dapre rezolisyon 1529 (2004) Konsèy Sekirite a, prezante konklizyon yon misyon evalyasyon miltidisiplinè ki te ale ann Ayiti an mas 2004 apre ensije ame a ak depa prezidan Aristide 29 fevriye a. Li pase an revi enstalasyon gouvènman tranzisyon an anba Premye minis Gérard Latortue, Pak Konsansis sou Tranzisyon Politik 4 avril la, ak plan pou eleksyon minisipal, palmantè ak prezidansyèl an 2005. Seksyon sekirite a dokimante prèske efondreman Polis Nasyonal Ayiti a, ki te rete ak pa plis pase 2 500 ajan, liberasyon tout prizonye yo pandan ensije a, ak pwopagasyon zam toupatou. Rapò a dekri kondisyon sosyal difisil, ak anviwon 52 pousan popilasyon an anba liy povrete a ak pi gwo prevalans VIH andeyò Afrik subsaharyèn nan, epi li defini priyorite nan manje, sante, edikasyon ak travay. Li fini ak rekòmandasyon pou kreye MINUSTAH ak jiska 6 700 sòlda ak 1 622 polisye sivil pou yon peryòd inisyal 24 mwa.
Not
UN document S/2004/300 via ReliefWeb; ayitistats wave B; SG-report series (full, per user), dedupe vs BINUH holdings at ingest