(2025-01) Enpak vyolans gang sou sistèm alimantè ann Ayiti - 2024
Rezime — Yon rapò ekip analiz kriz Mercy Corps sou fason vyolans gang te deranje sistèm alimantè Ayiti an 2024 atravè kat kanal: kontwòl gang sou wout apwovizyonman (RN1, RN2, RN3, RN8), deplasman an mas kap peze sou ekonomi kominote akèy yo, abandon tè agrikòl, ak fèmti san avèti ayewopò ak pò. Li dokimante enflasyon manje prè 40 pousan, plis pase 700 000 deplase nan desanm 2024 ak plis pase 3 000 ekta tè agrikòl abandone nan Latibonit, epi li idantifye twa endikatè pou swiv an 2025.
Dekouve Enpotan
- Gang yo pran peyaj 500 a 5 000 goud epi fè anbiskad sou RN1, RN2, RN3 ak RN8, sa ki gonfle depans transpò, lakòz mank machandiz nan mache vil yo epi pouse enflasyon manje prè 40 pousan.
- Panye alimantè debaz mwayen an te koute 26 385 goud nan oktòb 2024 (+2 pousan sou yon mwa); mayi monte 10 pousan nan Nòdwès ak Sidès epi lwil vejetal jiska 15 pousan nan Nip.
- Plis pase 700 000 moun te deplase nan desanm 2024 (37 pousan nan zòn metwopolitèn Pòtoprens), sa ki depase kapasite mache kominote akèy yo, ak prèske mwatye popilasyon an, apeprè 5 milyon moun, kap fè fas ak grangou egi.
- Kiltivatè Latibonit abandone plis pase 3 000 ekta tè, ak done konfli ACLED ak anomali NDVI ki konfime bès vejetasyon ak rekòt ki gendwa pi fèb.
- De fèmti ayewopò Toussaint Louverture (mas ak novanm 2024) ak entèripsyon peryodik nan pò yo limite enpòtasyon yon peyi ki enpòte plis pase mwatye manje li, pandan èd alimantè ijans kouvri mwens pase 4 pousan popilasyon an.
Deskripsyon Konple
Rapò sa a ekip analiz kriz Mercy Corps (ki date desanm 2024) analize fason vyolans gang tounen ensekirite alimantè atravè Ayiti an 2024. Li trase ekstòsyon gang sou kat wout nasyonal komès manje Ayiti a: RN1 pou ale nan vale Latibonit ak baryè toupre Croix-des-Bouquets ak Saint-Marc, RN2 pou rejyon agrikòl sid yo atravè Matisan, RN3 pou Plato Santral, ak RN8 pou fwontyè dominikèn nan, ak peyaj 500 a 5 000 goud, anbiskad ak konfiskasyon kap gonfle depans transpò ak pri pou konsomatè. Panye alimantè debaz mwayen an rive nan 26 385 goud nan oktòb 2024 (yon ogmantasyon 2 pousan sou yon mwa), pri mayi monte 10 pousan nan Nòdwès ak Sidès epi pri lwil vejetal monte jiska 15 pousan nan Nip. Plis pase 700 000 moun te deplase nan desanm 2024 (37 pousan nan zòn metwopolitèn Pòtoprens), sa ki mete presyon sou mache kominote akèy yo. Nan Latibonit, kiltivatè yo abandone plis pase 3 000 ekta tè, yon bès done konfli ACLED ak anomali vejetasyon NDVI konfime, pandan fèmti ayewopò Toussaint Louverture (mas ak novanm 2024) ak entèripsyon peryodik nan pò yo limite enpòtasyon nan yon peyi ki enpòte plis pase mwatye manje li. FEWS NET prevwa sitiyasyon Kriz (IPC 3) ak Ijans (IPC 4) jiska me 2025, ak èd alimantè ijans ki kouvri mwens pase 4 pousan popilasyon an. Rapò a idantifye enflasyon pri manje, tandans deplase yo ak pwodiksyon agrikòl ak abandon tè kòm prensipal endikatè pou swiv an 2025.